V roku 1611 vzal nemecký astronóm Kepler dva kusy lentikulárnej šošovky ako objektív a okulár, zväčšenie je evidentne vylepšené, neskôr ľudia považovali tento optický systém za Keplerov ďalekohľad.

V roku 1757 Du Grand prostredníctvom štúdia lomu a disperzie skla a vody vytvoril teoretický základ achromatických šošoviek a použil korunkové a kamienkové sklá na výrobu achromatických šošoviek. Odvtedy achromatický refraktorový ďalekohľad úplne nahradil telo dlhého zrkadlového teleskopu.

Na konci devätnásteho storočia, spolu so zdokonalením technológie výroby, sprístupňovaním väčšieho kalibru refrakčného ďalekohľadu, potom vyvrcholila výroba refraktorového ďalekohľadu s veľkým priemerom. Jedným z najreprezentatívnejších bol Ekesov ďalekohľad s priemerom 102 cm v roku 1897 a Rickov teleskop s priemerom 91 cm v roku 1886.

Refrakčný ďalekohľad má výhody ohniskovej vzdialenosti, dosková stupnica je veľká, ohyb tubusu je necitlivý, najvhodnejší pre astronomické meracie práce. Ale vždy má zvyškovú farbu, zároveň ultrafialové, absorpcia infračerveného žiarenia je veľmi silná. Zatiaľ čo obrovský systém na nalievanie optického skla je náročný, pri refrakčnom ďalekohľade Yerkesovho teleskopu, ktorý bol postavený v roku 1897, vývoj kulminoval, pretože za sto rokov sa neobjavil žiadny väčší refrakčný ďalekohľad.